ULCINJ

pláže

• Ulcinj a jeho okolie príroda obdarila nádhernými pieskovými plážami, mimoriadne priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami. A jedinečným zložením piesku.
• VELIKA PLAŽA (Veľká pláž) je dlhá 18 km a široká asi 60 m. Predstavuje prírodný fenomén: pokrýva ju jemný, drobný piesok bohatý na minerály, ktorý má liečivé účinky hlavne pre reumatikov a priaznivo pôsobí pri chorobách pohybového ústrojenstva. Velika Plaža je zložená z množstva menších, obvykle do 300 metrov dlhých pláží, z ktorých každá má nielen svoje meno ale i vybavenosť a celkové usporiadanie.
• MODRÁ VLAJKA
  Sedem pláži, ktoré sú súčasťou Veľkej pláže bolo ocenených Modrou vlajkou: Miami Beach, Toni Grill, M.C.M. Beach, Copacabana, Safari, Tropicana a Europa Beach.
  "Modrá vlajka" v krátkosti znamená kvalitnú pláž. Celosvetový systém modrých vlajok posudzuje a oceňuje pláže podľa viacerých kritérií, najmä podľa čistoty vody, úrovni poskytovaných služieb, bezpečnosti a starostlivosť o životné prostredie.
• MALA PLAŽA (Malá pláž) sa nachádza priamo v centre mesta a je dlhá 360 m. Pokrýva ju jemný piesok vysokej kvality. Pieskové je aj morské dno, preto je voda tmavo-zeleno-modrá. Popri Malej pláži je k dispozícii promenáda s množstvom barov a reštaurácií.
• Zaujímavosťou mesta je ŽENSKA PLAŽA (Ženská pláž) obkolesená borovicovým hájom. Vďaka liečivým prameňom pomáha miestna voda liečiť ženskú neplodnosť, ako aj ďaľšie ženské choroby. Mužom je sem vstup prísne zakázaný.
• Na severe od mesta leží nepiesková PLAŽA VALDANOS dlhá 400 m a pokrytá na brehu aj v mori veľkými oblázkami. Pláž je obkolesená rezerváciou olivovníkov.

história

• Ulcinj je mestom s búrlivou minulosťou a bohatou tradíciou.
• Podľa povesti Ulcinj založili Argonauti, ktorí utekali pred Kolchiďanmi, majiteľmi Zlatého Rúna.
• Ulcinj je v skutočnosti staré ilyrské mesto, okolo ktorého v 4. storočí pred n.l. boli vystavané kyklopské hradby. Od začiatku v meste žila aj grécka komunita, preto Ulcinj patrí k najstarším trhoviskám na Jadrane. Grécky a rímsky tovar sa tu menil za ilyrské produkty. Ilyri podľahli Rimanom v r. 167 pred n. l. a od tých čias sa stalo mesto centrom rímskeho municípia.
• Po rozdelení rímskej ríše sa Ulcinj spolu s celým východným pobrežím stal súčasťou Východorímskej ríše.
• Počas sťahovania národov bolo mesto zničené.
• Vďaka jeho polohe, byzantský cisár mesto nanovo postavil a opevnil. V meste žilo v mieri rôznorodé obyvateľstvo – románske, slovanské, albánske, grécke. Ulcinj bol počas dlhého obdobia vo svojich dejinách významným obchodným, kultúrnym aj finančným centrom.
  Mesto malo svoju autonómiu, dokonca aj mincovňu. Obchodovalo s Dubrovníkom, Benátkami a s ďaľšími významnými mestami Európy.
• V 16. storočí obsadili mesto Turci a držali ho až do konca 19. storočia, keď po Berlínskom kongrese sa Ulcinj stal súčasťou kniežatsva Čierna Hora. V období tureckej nadvlády dostalo mesto orientálny ráz. Kostoly sa menily na mešity, stavali sa objekty slúžiace verejnosti – kúpele, studne a pod. V tomto období turecký námorník a pirát Ulič Alija (neskôr miestokráľ Alžírska) priviedol do Ulcinju skoro 400 svojich pirátov. Na sto rokov vytvorili z Ulcinju pirátsku pevnosť. Povráva sa, že v tých časoch ženy v Ulcinje nosili zlaté črievičky, toľko bohatstva bolo v meste. Piráti prepadávali benátske, dubrovnícke, kotorské obchodné loďstvo po celom Jadrane. Keď začali prepadávať aj turecké lode, po prvýkrát v histórii sa spojili Turci s Benátčanmi a po Kandijskej vojne spoločne vyhnali pirátov z Ulcinju. K úplnej likvidácii pirátstva prišlo až s nástupom ruskej flotily na Jadran.